ProZ.com translation contests »
2014 annual ProZ.com translation contest: "Celebrations" » Russian to Slovak

Competition in this pair is now closed.

Discussion and feedback about the competition in this language pair may now be provided by visiting the "Discussion & feedback" page for this pair. Entries may also be individually discussed by clicking the "Discuss" link next to any listed entry.

Source text in Russian

... Издали, в лесном коридоре, оно показалось веселое и нарядное, сияющее необыкновенно чистой и ровной желтизной. Я подошел поближе: это было заброшенное поле, давно не паханное и не сеянное, и теперь густо заросшее какими-то невысокими растениями-кустиками. От них вдруг дохнуло приятным горьковато-цветочным ароматом. «Да это сурепка, — вспомнил я когда-то читанный ботанический атлас, — что-то вроде сорняка...».

Свежий ветер пробежал над живым ковром, все поле заиграло и запереливалось золотистыми волнами, которые докатывались до затененной солнцем стены леса, образуя удивительный контраст темно-зеленого и ярко-желтого. «Будто драгоценная чаша в малахитовой оправе» — мелькнуло сравнение.
Высоко в знойном июньском небе парил коршун. Жара предвещала грозу. Над западной частью горизонта уже темнела громадная туча, набухая дождем. И только в зените неровные, быстро смещающиеся края облаков ослепительно сверкали расплавленным серебром, источая нестерпимый свет. Ветер усиливался, все соцветия сурепки быстро раскачивались, будто исполняя какой-то экзотический танец.

Звенело, страстно и не переставая, множество невидимых глазу жаворонков. Будто перед грозой пели и цветы, и лес, и это далекое от человеческих селений поле. Но вот теплые серые комочки упали откуда-то с неба и зависли над кустиками золотистой сурепки. Некоторые жаворонки вились над самым полем, перепархивая от цветка к цветку и наполняя окраину неумолчным пилением. Другие, часто трепеща крылышками, поднимались вертикально и зависали метрах в четырех-пяти над землей и также громко славили жизнь.

Предгрозовые облака громоздились по всему небу, кое-где иссиня-розоватые, будто раскаленные изнутри, и я увидел, что над лесом осталось лишь небольшое голубоватое окно, из которого прямым широким водопадом прорывались к земле лучи, заливая теплым мягким светом все летнее благоухающее цветение. А в напряженном, наполненном электричеством воздухе беззвучно бушевала метель из летящего вокруг осинового пуха. Но вот где-то оглушительно ударил гром, и первые крупные капли дождя шумно хлестанули по золоту цветов сурепки. В тот миг, когда пришел ливень, вдруг показалось, что вся живая природа свободно и облегченно вздохнула, что все деревья, растения, птицы и звери обрадовались сверкающему, всполошному, сотканному из толстых водяных струй, дождю.

До нитки промокший, один среди затуманенного и вдруг притихшего, словно бы придавленного стихией поля, я также молча наслаждался упоительным счастьем человека, которому один, от силы два раза в году дано увидеть и ощутить прекрасное смятение в природе.

Winning entries could not be determined in this language pair.

There were 4 entries submitted in this pair during the submission phase. Not enough votes were submitted by peers for a winning entry to be determined.

Competition in this pair is now closed.

Entries (4 total) — Expand all entries

...Zdiaľky, v lesnej chodbe, sa zdalo byť veselé a uhladené, žiariace neobyčajne čistou a pravidelnou žlťou. Podišiel som bližšie: bolo to opustené pole, dlho neorané a neosiate, a teraz husto zarastené nejakými neveľkými rastlinami, skôr kríčkami. Zrazu od nich dýchlo príjemnou horkasto-kvetinovou arómou. „Veď je to repka,“ spomenul som si na kedysi dávno čítaný botanický atlas. „Niečo ako burina...“

Ponad živý koberec prebehol čerstvý vietor, celé pole zaihralo a prelialo sa zlatistými vlnami, ktoré sa kotúľali až ku slnkom zatienenej stene lesa, tvoriac pritom pozoruhodný kontrast tmavo-zelenej a svetložltej. „Akoby to bola vzácna čaša olemovaná malachitom,“ mihlo sa mi hlavou porovnanie.
Vysoko na spotenom júnovom nebi plachtil sup. Horúčava veštila búrku. Nad západnou časťou horizontu už temnel a dažďom sa nalieval ohromný mrak. A iba na zenite sa ako roztavené striebro oslnivo blyšťali nerovnomerné, rýchlo sa presúvajúce okraje oblakov. Vietor silnel, súkvetia repky sa rýchlo rozhojdávali akoby vykonávali akýsi exotický tanec.

S oduševnením a bez prestávky zvučalo množstvo oku neviditeľných škovránkov. Akoby pred búrkou spievali aj kvety, aj les, aj to pole, vzdialené od ľudských osídlení. Teplé sivé chumáčiky spadli odniekiaľ z neba a uviazli nad kríčkami zlatistej repky. Niektoré škovránky sa krútili nad samotným poľom, prefrnkávali z kvietka na kvietok a okraj napĺňali neumĺkajúcim pílivým zvukom. Iné, rýchlo trepotajúc krídelkami vertikálne stúpali, zostávali asi štyri-päť metrov nad zemou a takisto hlučne velebili život.

Predbúrkové oblaky sa hromadili po celej oblohe, niekde boli modrasto-ružové, akoby rozžeravené zvnútra, a uvidel som, že nad lesom ostalo iba neveľké belasisté okno, z ktorého sa ako rovný široký vodopád predierali lúče na zem a zalievali letné rozvoniavajúce kvetenstvo mäkkým svetlom. A v napätom, elektrikou naplnenom povetrí nečujne burácala metelica vôkol poletujúceho osikového páperia. No vtom kdesi ohlušujúco uderil hrom a po zlate repkových kvetov hlučne šľahli prvé veľké dažďové kvapky. V okamih, keď začalo liať, sa zrazu zazdalo, že všetka živá príroda si slobodne a s úľavou vydýchla, že všetky stromy, rastliny, vtáky a zvieratá sa potešili tomu ligotavému, poplašenému, utkanému z hrubých pramienkov vody dažďu.

Sám, premočený do nitky, v strede zahmleného a náhle stíchnutého akoby živlom utlmeného poľa, som si tiež mlčky vychutnával opojné šťastie človeka, ktorému je raz, nanajvýš dvakrát do roka, dané uvidieť a precítiť nádherné vzrušenie v prírode.
Entry #20042 — Discuss 0 — Variant: Not specified
Voting points1st2nd3rd
41 x400
Entry tagging:
  • No "like" tags
... Z diaľky, na lesnej cestičke, ukázalo sa jasuplné a vyparádené, žiariace neobyčajne čistou a súladne žltou farbou. Podišiel som bližšie: bolo to spustnuté pole, dávno neorané a nesiate a nateraz husto zarastené akýmsi nevysokým kríčkovým porastom. Zavanula od neho príjemná horko-kvetinová vôňa. „Aha, to je repka, - spomenul som si na kedysi čítaný botanický atlas, - niečo ako burina...“.

Svieži vetrík preletel nad živým kobercom, celé pole sa rozohralo a prevlnilo zlatistými vlnami, ktoré sa dokotúľali do slnkom zatienenej lesnej steny, ktorá tvorila neobyčajný kontrast tmavozelenej a svetložltej. „Akoby to bola drahocenná čaša s malachitovou obrubou“ - prebleslo mi prirovnanie.
Vysoko na horúcej júnovej oblohe sa vznášal sup. Páľava predpovedala búrku. Na západnej časti horizontu sa už černel obrovský mrak presiaknutý dažďom. A iba na vrchole nerovné, rýchlo premiestňujúce sa okraje oblakov oslepujúco iskrili roztaveným striebrom, vydávajúcim neznesiteľné svetlo. Vietor silnel, celé kvetenstvo repky sa rýchlo rozkolísalo, akoby predvádzalo nejaký exotický tanec.

Štebotalo, vášnivo a bez prestania, množstvo očiam neviditeľných škovránkov. Akoby pred búrkou spievali i kvety, i les a i toto pole ďaleké od ľudských osídiel. A tutohľa jemné sivé chumáčiky spadli odkiaľsi z neba a uviazli na kríčkoch zlatistej repky. Niektoré škovránky poletovali nad samotným poľom, prelietavali z kvetu na kvet a napĺňali krajinu neutíchajúcim štebotom. Ďalšie, často trepotajúce krídelkami sa zvisle dvíhali a zostávali v štyroch-piatich metroch nad zemou a rovnako hlasite oslavovali život.

Predbúrkové oblaky sa hromadili po celom nebi, kde-tu modrasto-ružové, akoby zvnútra rozpálené, a ja som uvidel, že iba nad lesom ostala neveľká nebomodrá diera, z ktorej sa priamo širokým vodopádom predierali lúče k zemi, ktoré zalievali teplým mäkkým svetlom všetky letné voňajúce kvetiny. Ale v napätom, elektrikou nasýtenom vzduchu nehlučne besnela metelica z navôkol lietajúceho osikového peria. Ale kdesi silne zaburácal hrom a prvé veľké kvapky dažďa hlučne udreli po zlatých kvetoch repky. A v ten moment, keď sa silne rozpršalo, sa zrazu zazdalo, že celá živá príroda si slobodne a s úľavou vydýchla, že sa všetky stromy, rastliny, vtáci a zvery zaradovali iskrivému, očistnému dažďu, utkanému z hustých vodných prúdov.

Do nitky premoknutý, sám medzi zamračeným a náhle ztlmeným, akoby živlom utlačeným poľom, som si rovnako mlčky vychutnával opojiteľné šťastie človeka, ktorému jeden, možno dvakrát do roka je umožnené uvidieť a pocítiť prekrásny zmätok v prírode.
Entry #20116 — Discuss 0 — Variant: Not specified
Voting points1st2nd3rd
201 x20
Entry tagging:
  • 1 user entered 2 "like" tags
nebomodrá
Other
výborný no​votvar
Kristina Karabova
Ale v napätom, elektrikou nasýtenom vzduchu nehlučne besnela metelica z navôkol lietajúceho osikového peria.
Flows well
Pekná štyl​istika
Kristina Karabova
Z diaľky sa v lesnej chodbe zjavilo veselé a elegantné , nezvyčajne jasné žlté svetlo. Podišiel som bližšie: bolo to opustené pole, dávno neorané a neposiate, teraz husto zarastené burinami , niekoľko nízkymi kríkmi. Náhle z nich zaviala príjemná vôňa kvetín. "Áno, je to barborka, - spomenul som si , keď som čítal botanický atlas - trochu trávy ...".

Čerstvý vietor sa prehnal ponad živý koberec, celé pole zahralo a zaperlilo zlatými vlnami , ktoré sa dotýkali zatemnenej slnkom steny lesa a tvorili úchvatný kontrast tmavo zelenej a svetlo žltej. "Ako vzácna čaša s malachitovým okrajom“ – zablysklo sa na porovnanie.
Dusný drak júna sa vznášal vysoko na oblohe . Žiara veštila búrku. Nad západnou časťou obzoru sa zjavil tmavý, napuchnutý dažďom, obrovský mrak . A len na vrchole nerovnomerne rýchlo vytláča okraje oblakov roztaveného striebra vyžarujúceho neznesiteľné svetlo. Vietor zosilňoval, rozkýval všetky kvety repky rýchlo, akoby ich napĺňal exotickým tancom.

Zvonilo, vzrušujúco, vášnivo a bez prestania, mnoho očiam neviditeľných škovránkov. Akoby pred búrkou spievali kvety, aj les a pole vzdialené ďaleko od ľudských osídiel. Odkiaľsi z neba zrazu začali padať teplé sivé bobule a vznášali sa nad stonkami zlatej repky olejnej. Niektoré škovránky krúžili nad poľom poletujúc z kvetu na kvet a bez ustania pilikali. Iné trepotajúc zdvihnutými krídlami sa vznášali vysoko nad horizontom v štyroch až piatich metrov a taktiež nahlas oslavovali život.

Celým nebom sa rozniesli zlovestné mraky, tu a tam modro- ružové, akoby žiariace vo vnútri, ktoré roznášal vietor Ale oni sú nesené silnými poryvy vetra, a vtáky zrazu spadol do kvetov, a potom tvrdohlavo, sviečky, ruže na alarmujúce temnej oblohe zdalo byť uvedení v piesni a letu všetkej energie z jeho malého vtáka lýtka.
Zlovestné mraky sa týčil nad oblohu, tu a tam modro-ružové, ako by žiariace zvnútra, a videl som nad lesom nepatrné modrasté okno, z ktorého padali priamo na zem obrovským vodopádom lúče a zalievali všetky voňavé kvety mäkkým teplom. V pevne, elektrinou naplnenom vzduchu ticho zúri víchrica , vôkol poletujú semená osiky. Ale kdesi ohlušujúcu udrel hrom, a prvé veľké dažďové kvapky hlučne padali na zlato kvetov repky. V okamžiku keď prišiel lejak, sa zrazu zdalo, že celá živá príroda si slobodne a ľahko povzdychla , že všetky stromy, rastliny, vtáci a zver obdaroval šumivý trysk dažďa.

Do nitky premoknutý sám a náhle zahmlený a utlmený, doslova rozlámaný časťami poľa , taktiež som sa nasával opojným šťastím človeka , ktorý mal možnosť raz, možno dva razy za rok vidieť a cítiť nádherný zmätok v prírode.
Entry #17174 — Discuss 0 — Variant: Not specified
Voting points1st2nd3rd
1001 x1
Entry tagging:
  • No "like" tags
Z diaľky ... v lese chodbe, zdalo zábavné a elegantné lesklé nezvyčajne jasný a úroveň žlť. Prišiel som bližšie: to bolo opustené polia, nebol orať a rozptýlené z, a teraz husto zarastené rastlinami, niektoré nízkych kríkov. Z nich sa náhle zavial príjemný horkú-kvetinová vôňa. "Áno, je to barborka - pamätám, keď som čítal botanickej atlas - trochu trávy ...".

Čerstvý vietor sa prehnala cez obývaciu koberci a začal hrať celej oblasti zaperelivalos zlaté vlny, ktoré dokatyvayutsya na tienistých slnko drevených stien, ktoré tvoria úžasný kontrast tmavo zelená a svetlo žltá. "Ako vzácny malachit misa okraj" - blysol porovnanie.
Vysoko na oblohe sa vznášal dusný draka júna. THUNDER tepla. Nad západným obzorom stmavne obrovský mrak opuch dážď. A len na vrchole nerovnomerné rýchlo vytláča okraje mrakov oslnenia roztavenej striebro, vyžaruje neznesiteľné svetlo. Vietor vzrástol, všetky kvety repky rýchlo zakymácal, ako by plnenie exotický tanec.

Rang, vášnivo a bez prestania, mnoho očiam neviditeľné škovránky. Je-li pred búrkou spievali a kvety, a les, a to je ďaleko od ľudských sídiel oblasti. Ale tu je to teplé sivé hrudky spadol niekde v nebi, a vznášal sa nad kríky zlatého repky olejnej. Niektoré škovránky vznášal nad poľa pereparhivaya z kvetu na kvet a plnenie okrajová nepretržité rezanie. Ostatné, často vlajúce zdvihnutá krídla vertikálne a vznášal metrov v štyroch alebo piatich nadzemných a tiež hlasno chválil života.

Zlovestné mraky sa týčil nad oblohu, tu a tam modro-ružové, ako by žiariace zvnútra, a videl som, že v lese sú len nepatrné modrasté okno, z ktorého priama najväčší vodopád zlomil pozemné lúče, liatie teplé mäkké svetlo voňavé kvety po celé leto. A pevne, elektrina naplnil vzduch ticho zúri víchrica lietanie okolo osiky páperie. Ale tu niekde ohlušujúci hromov, a prvé veľké dažďové kvapky hlučné hlestanuli Zlaté farby znásilnenia. Prišiel okamih, kedy lejak, sa náhle zdalo, že všetko voľne žijúcich živočíchov je zadarmo a je rád, že všetky stromy, rastliny, vtáky a zvieratá šťastný šumivé, vspoloshnomu, tkaný z hrubé vodnými tryskami, dažďu.

Promoklý na kožu, jedným z hmlisté a náhle tlmený, ako by rozdrvený prvky poľa, som tiež rád ticho opojnú radosť človeka, ktorý z nich, možno dvakrát za rok uvedeného vidieť a cítiť nádherný zmätok v prírode.
Entry #17434 — Discuss 0 — Variant: Not specified
Voting points1st2nd3rd
0000
Entry tagging:
  • No "like" tags